.

Okrem špecifickej a vzácnej flóry, fauny a rozmanitosti geologických javov sa vyznačuje oblasť Devínskej Kobyly aj bohatstvom nálezov európskeho a svetového významu.
Skameneliny alebo fosílie sú pozostatky rastlín a živočíchov, ktoré žili v predchádzajúcich geologických dobách. Možno ich nájsť všade tam ked sú usadené sedimentárne horniny. Množstvo a výskit skamenelín v sedimentoch sa viaže na viacero činiteľov biologického aj geologického rázu. Základnou podmienkou vzniku skamenelín je rýchle pokritie rastlinného alebo živočíšnšho zvišku okolitým sedimentom. Túto podmienku najlepšie spĺňajú sedimenty ,ktoré sa ukladajú vo vodnom, či už morskom alebo sladkovodnom prostredí. No i takéto sedimenty môžu byť fakticky bez makroskamenelín. V suchozemských sedimentoch sú skameneliny zriedkavejšie. Výnimku tvoria eolitické (činnosťou vetra vytviorené) sedimenty, najmä spraše. Vo vulkanických sedimentoch sa skameneliny takmer neviskitujú, s výnimkou tufou a tufitov (sú to zmiešané sedimentárne horniny z prímesov vulkanického popola).Vulkanické horniny sa však v oblasti Devínskej kobili nevyskitujú. Hrubozrnné, úlomkovité horniny obsahujú málo skamenelín. Jemnozrnné, ílovité sedimenty a vápence obsahujú viac a lepšie zachované fosílie. Sakameneliny sa nevyskitujú rovnomerne v celom súvrství, často sú viazané iba na určitú vrstvu a polohu. Treba si uvedomiť, že skameneliny predstavujú len malý zlomok pestrého rastlinného a živočíšneho spoločenstva, ktoré v predchádzajúcich geologických dobách obývalo našu planétu.

Prvohory (Paleozoikum)
V prvohorách nie sú z tejto oblasti doteraz známe žiadne fosílie. No z Malých Karpát opísali palinomorfy Cambel, Čorná (1974)

Druhohory (Mezozoikum)

V druhohorných sedimentoch, ktoré sú prevažne morské, boli nájdené zvišky hlavonožcov a zo stavvovcov zvyšky rýb a žralokov. Z amonitou boli zistení príslušníci čelade Arietidea. Cigaretové rostrá belemnitov boli najdené na úpetí devínskej hradnej skaly a v bývalom Waitovom lome. Patria rodu Passaloteuthis (ústna informácia Činčurovej). Vyskitujú sa v tmavých vápencoch spodnej jury. Našiel sa tu aj zub ryby rodu Saurichthys z radu jeseterovitých a veľmi ojedineleaj drobné žraločie zuby, ktoré sa nepodarilo určiť.

Treťohory (Terciér)

najvýznamnejšie a najbohatšie nálezy fosílnych organizmov sú však v tejtov lokalite v mladotreťohorných - miocénnych sedimentoch vrchného bádenu asi pred 13,5 - 15 miliónmi rokov. Pestré spoločenstvo organizmov je tvorené množstvom morských bezstavovcov, ako aj množstvo morských aj suchozemských stavovcov. Hlavné výskity skamenelín sa nachádzajú v okolí Devínskej Novej Vsi, Devína a Dúbtavky.

Spodný a vrchný báden

1. Okolie Devínskej Novej Vsi - kamenňolom bývalej Štokeravskej vápenky. Tento lom je asi 2 km VJV od obce a lámal sa tu dosť rekrištalizovaný vápenec jurského veku.Vápenec nie je celistvý, ale obsahuje viacero skrasovatelých puklín SJ smeru. Pukliny sú často vyplnené sintrami, žltkastím ílom a pieskami.V týchto výplniach sa našlo množstvo kostí suchozemských stavovcov, najmä cicavcov, ale aj obojživelníkov a plazov. Prvá puklina s faunou bola v spodnej etáži a jej steny boly pokrité sintrom. Druhá puklina bola vo vrchnej etáži a v jej hornej časti bol transgresívny morský piesok s koralmi a lastúrnikmi vrchnobádenského veku. Bola tu odkritá výplň sladkovodných a terestrických sedimentov spodného bádenu v spodnojurských vápencocha transgresia sedimentov morského vrchného bádenu a spodnojurské vápence a sedimenty spodného bádenu. Fauna stvovcov oboch puklín bola identická. Ich vek bol kladený do egenburgu, ontnangu aj karpatu (Zapfe 1960), novšie Cícha, Falbusch a Fejfar(1972) stanovili vek týchti puklín vzhľadom na stupeň vývoja drobných cicavcov na spodnobádenský. Fosílnu faunu s tadeto opísali najmä rakúsky autori, predovšetkým prof. Dr. Helmut Zapfe, ktorého otec Dipl. Ing. Bruno Zapfe bol zamestnaný v kameňolome. On vlastne zachrénil a zhromaždil veľké množstvo fosílneho materiálu. Aj naši vedecký pracovníci tu robili výskum. Fejfar (1974) opísal hlodavce, Špinar (1975) nový druh žaby - (Bufo bufo L.). Výskum tu robili aj pracovníci Slovenského národného múzea v Bratislave pod vedením Dr. Thurzu a Moravského múzea v Brne pod vedením Dr. Sietla Materiál z tejto lokality sa nachádza väčšinou v Prírodovednom múzeu vo Viedni a v súkromných zbierkach.